Dlhodobým politickým nešvárom, ktorí bežne prevádzkujú aj tzv. „slušní“ politici je stranícka promiskuita, čiže zmena politického partnera priamo v parlamente medzi dvomi volebnými obdobiami. Vrcholom arogancie politického karierizmu, osobného narcizmu, egomaniactva a psychopatického šliapania po hlavých iných je súbežné založenie novej politickej strany odpadlíkmi od tej, ktorá ich do parlamentu doviezla vo vlastnom výťahu. FAKTOGRAF vám prináša ilustráciu mechanizmu straníckeho výťahu a jeho pasažierov z radov „nových“ alebo „lepšoľudí“ či „naj“ politikov.

Začnime stranou-starou matkou, ktorá zrodila najmladšieho (25) štátneho tajomníka v politickej histórii Slovenska – Mira Beblavého. Určite len čírou náhodou jeho otec bol pri privatizácii podniku PALMA TUMYS za éry KDH, z ktorého radov prišiel výťahovým spôsobom prestúpením na inom podlaží (SDK, neskôr SDKÚ-DS) aj Mikuláš Dzurinda. Práve on nominoval mladého Beblavého do 2.najvyšššej funkcie na ministerstve sociálnych vecí. Mirko sa odvďačil starej matke zamávaním pri jej smrteľnej posteli podporou inej výťahárky, Lucie Žitňanskej. Keď im to nevyšlo na modrom poschodí (SDKÚ-DS), vyviezli sa na iné. Ona na poschodie strany MOST-HÍD a Mirko vystúpil na rovnakom podlaží ako bývalý kádehák Radoslav Procházka, ktorý založil tiež počas pôsobenia v NR SR novučičký subjekt #SIEŤ. Odtiaľ si Mirko odniesol zvyk bielej košele s vyhrnutými rukávmi, ktorý si neskôr osvojil jeho hybridný komplic s 5 gramami bieleho – Michal Truban. Po tom, čo sa Mirkovi znepáčilo v sieti chytenej do vládnej koalície (2016-20), vystúpil z poslaneckého klubu strany, ktorá ho do parlamentu opäť vyviezla, nastúpil opäť rýchlo do výťahu a namieril si to nové politické medziposchodie – s vlastným osobným výťahom nazvaným SPOLU. A po čase dal kľúčiky od tohto parlamentného výťahu ďalšej novej, ale mimoparlamentnej, súc progresívnej strane – Progresívne Slovensko. A vytvorili dokonca nový dvojvýťah PS-SPOLU. Či sa spolu aj vyvezú do parlamentu uvidíme na prelome februára a marca 2020. V každom prípade sa Mirovi Beblavému, novej tvári, ktorá sa už 17 rokov vozí po kariérnych výťahoch podarilo konečne zaparkovať na správnom, liberálno-progresívnom poschodí, kde mu garantujú ministra financií.

Výťahom v druhom vchode začneme opäť na prízemí SDKÚ-DS, kde sa snažil nastúpiť Richard Sulík. Začal ako liftboy podpredsedu SDKÚ a ministra financií Ivana Mikloša. Trúfal si dokonca vyhodiť z kresla hlavného výťahára Dzurindu, no keď na to nemal, založil si Slobodu a solidaritu (SaS). A uspel. To je fakt. Riško-podrž balónik išiel rovno do vlády Ivety Radičovej, presnejšie do kresla šéfa parlamentu. Zásluhy si na tom robil aj Igor Matovič – postavička, ktorá nastúpila do výťahu SaS ako posledná na 150.mieste. Ledva sa tam spolu s ďalšími tromi „Obyčajnými ľuďmi“ dostali a už pri prvej príležitosti vystúpili na inom poschodí. Nazvali ho OĽaNO – Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti, lebo ich vlastný výťah ponúkli z ulice všetkým obyčajným ľuďom. No najviac rôznym aktivistom. A medzi nimi bola aj Veronika Remišová. Tej dali v obyčajnom výťahu neobyčajné miesto, z ktorého organizovala na každom poschodí, kde zastal tlačové besedy. No to sa Veronike málilo, a tak si všimla, že vedľa premáva nový výťah Andreja Kisku, ktorý rovno do luxusného naj prezidentského výťahu preskočil z charitatívnej mimovládky, akéhosi Dobrého anjela. Na jeho krídlach sa dostal do super rýchleho najkariérnejšieho -prezidentského výťahu. No ten mal záruku len na päť rokov, a tak si Andrej privolal klasický parlamentný výťah, ktorý si privolal okamžite ako vystúpil z toho najluxusnejšieho prezidentského. A tiež po vzore Matoviča otvoril dvere svojho výťahu ZA ĽUDÍ (prečo nie pre ľudí?!) aj Veronike, aj ďalším pasažierom, najmä z tretieho „mimovládneho“ sektora, aby sa s ním vyviezli na lane sľubov na najvyššie politické poschodia.

Záver

Karieristický politicko-stranícky výťah nemá ako klasické výťahy obmedzenú výšku ani konečné poschodie. Umožňuje ďalšie prestupy, dokonca počas jazdy. Je to pre nové tváre v politike stará technológia pater noster výťahu, ktorý našim karieristom umožňuje preskakovanie zo strany do strany, čiže z výťahu do výťahu na tom istom poschodí! No úžasný technologický progres, nie? V blízkej budúcnosti sa redakcia FAKTOGRAFu pozrie aj na ďalších večných pater-noster „čiernych“ pasažierov politickej scény Slovenska.

autor: Ľudovít Krásnohorský