Štátna komisia pre voľby a kontrolu financovania politických strán preverovala podané kandidačné listiny politických subjektov do volieb, a napriek zjavným kolíziám so zákonom zaregistrovala všetkých 25 kandidačných listín. FAKTOGRAF preskúmal niekoľko na prvý pohľad toxických kandidátok pre nastávajúce parlamentné voľby. Ide o nepresné údaje o kandidátoch, najmä pri ich „zamestnaní“. Medzi ne zjavne nepatria označenia za „experta, odborníka, občianskeho“ či iného „aktivistu“. Ani funkcia v strane,  ktorá zjavne nie je platenou pozíciou.

Kandidátka Za ľudí je „za straníkov“

Kiskova strana by sa podľa kandidátky mohla volať aj „Za stranu“. V prvej šestke si funkcionári uvádzajú ako zamestnanie „predseda“ (A. Kiska) alebo „podpredseda Za ľudí“: Juraj Šeliga (3) uvádza okrem straníckej funkcie aj právnika, ale Jana Žitňanská (4) len „podpredsedníčku strany“, rovnako aj Michal Luciak (6). Synonymom zamestnania je aj pracovný pomer. Bolo by zvláštne, ak by všetci kandidáti, čo si uvádzajú ako zamestnanie funkciu v strane boli aj jej platenými zamestnancami… Ľudí by určite zaujímalo, čo títo top lídri na kandidátke strany, čo sa chystá uchopiť a prevziať  moc a uskutočniť bod zlomu v skutočnosti robia alebo čím sa živia, aká je ich odbornosť. Mnohí z nostalgie uvádzajú aj povolania, ktoré robili v minulosti, ale ktoré už skončili. U Kisku je „expert“ č. 9 Tomáš Valášek uvedený ako „diplomat a zahraničnopolitický expert“, hoci funkcia stáleho zástupcu SR pri NATO mu dávno odplávala a „expertom“ je najmä v mimovládnom proatlantickom thinku tanku Carnegie Europe. Kiskova kandidátka pokračuje v normálnom móde až od 21. miesta tak ako by to podľa zákona malo byť: riaditeľ galérie, etnografka, environmentalistka, učiteľ, veterinárny lekár…

Progresívne Slovensko-SPOLU: Nomenklatúra ako vyšitá

Aj kandidátka tejto dvojkoalície je stranícky nomenklatúrna. Pitoreskne sa začína až dvomi predsedami – politického hnutia (M.Truban) a politickej strany (M.Beblavý). Prvých osem miest si pre seba vyhradili len stranícki funkcionári. Okrem dvoch predsedov tu figuruje aj šesť podpredsedov. Pre úplnosť  v prvej desiatke nájdeme ako zamestnanie ešte jednu šéfku – „predsedníčku“ akejsi samozvanej „ženskej platformy“ – Simonu Petrík. Papier znesie naozaj všetko.

Medzi progresívcami sa to hemží okrem funkcionárov aj samými „expertmi“ . Osmička, podpredsedníčka PS Zora Jaurová si píše, že je expertka na kultúrne politiky. Desiatka, Martin Dubéci neuvádza nič, okrem „experta na obranu a bezpečnosť“. Jedenástka, Juraj Hipš, je síce učiteľ, ale definuje sa honosnejšie ako „expert na vzdelávanie“. O.i. sedí v správnej rade sorosovej Nadácie otvorenej spoločnosti. Aj Vladimír Šucha je ďalší čistý „expert na vzdelávanie, vedu a inovácie“.

No najviac ma expertnou úrovňou zaujala progresívna pätnástka – predstaviteľ „novej generácie politikov“, ktorá sa snaží Slovensko niekam posunúť – magister Oskar Dvořák, ktorý definuje svoje zamestnanie ako „expert na zdravotníctvo“, hoci tento iba 28-ročný zdravotnícky analytik“ je oficiálne poslaneckým asistentom Miroslava Beblavého aj Kataríny Macháčkovej a do tretice aj asistent poslanca Európskeho parlamentu Vladimíra Bilčíka. Reálnejšie je hovoriť o čerstvo doštudovanom politológovi a sociálnom ekonómovi. Mimochodom školiteľkou diplomovej práce bola Emília Sičáková-Beblavá, manželka Miroslava Beblavého!

Na mieste 17. nájdeme „právnika“, ktorý sa profesie vzdal, aby bol „expert na sociálnu inklúziu“ Rómov. Osemnástka je Pavel Sybila, ktorý chvíľu pôsobil, ale už tam nie je – v eseťáckej Nadácii zastavme korupciu. Napriek tomu si uvádza ako zamestnanie „expert na boj s korupciou“ a publicista. Vyštudoval síce históriu, ale poznáme ho skôr ako vedúceho odboru vnútornej politiky u prezidenta Andreja Kisku.

Hneď za ním je akási  „expertka na dane a odvody“. Bývalý vojak-generál si uvádza tiež ako zamestnanie „bezpečnostný expert“, hoci je už na výsluhovom dôchodku. Dalibor Roháč, ktorý dlhé roky pôsobil v zahraničí  – American Enterprise Institute vo Washingtone, vo Wilfried Martens Centre for European Studies v Bruseli a dokonca v oficiálnom politickom think tanku Európskej ľudovej strany a člen poradnej rady organizácie US-Europe Alliance – si uvádza ako zamestnanie „analytik  a publicista, zahraničnopolitický expert“. V prvej dvadsaťpätke progresívcov nájdeme takmer polovicu „expertov“ (11/25).

Tretí sektor u Matoviča

Aj kanditátku OĽaNO tradične Matovič prešpikoval „občianskymi aktivistami“. Sedem ich nájdeme do čísla 21 (jedna tretina). Pikantériou je jednoznačne zamestnanie Matovičovej trojky, Lukáša Kyselicu – „šéf tímu Gorila“. V skutočnosti ide o bývalého vyšetrovateľa, a tak Matovič opäť uprednostnil teátro pred zákonom. Kyselica dokonca z polície definitívne odišiel (september). Ukážkou teatrálneho populizmu aktivistov, ktorí si za každú cenu  uvádzajú ako zamestnanie to, čo slušní ľudia robia ako dobrovoľníctvo vo svojom voľnom čase je Matovičova päťka Michal Šipoš, ktorý si aj po štyroch rokoch opäť uviedol „aktivistu v boji proti hazardu“. Tentoraz však už postúpil z miesta č.13 a miesto č.5. Kontroverzný je aj názov subjektu, ktorý kandiduje s č.11, pretože ide jednoznačne o koalíciu. To však Štátna volebná komisia na listine neuvádza, zrejme preto, lebo takto to nepredložil Matovič, ktorý registroval kandidátnu listinu ako posledný desať minút pred polnocou… Výsledky subjektu Obyčajní ľudia (OĽaNO)-NOVA-Kresťanská únia (KÚ)-Zmena zdola by sa však mali posudzovať ako štvorkoalícia, ktorá musí na vstup do parlamentu dosiahnuť minimálne 10 % – podobne ako štvorkoalícia Spoločná voľba (SV), ktorá dosiahla 10,42 % v roku 1994.

Záver

Uveďme fakt, že Ústredná volebná komisia podľa §19 zákona 333/2004 o voľbách do NR SR preskúmava predložené kandidátne listiny. Ministerstvo vnútra vydalo usmernenie, aby údaje na listine pre voľby boli v súlade so zákonom. Ide najmä o uvedenie zamestnania, ktoré „kandidát vykonáva v čase podania kandidátnej listiny“. Samozvaní „experti, predsedovia a podpredsedovia politických strán a hnutí a aktivisti (tretieho sektora) sú azda najfrekventovanejšie údajné zamestnania na niektorých  kandidátkach z 25 subjektov, ktoré odovzdali svoje kandidátke listiny. Je smutné, že lídri strán, ktorí ašpirujú na najvyššie ústavné funkcie v štáte a mali by byť všeobecne známe osoby si uvádzajú ako svoje zamestnanie „predsedu strany“ a nie svoje civilné povolanie. Samozrejme výnimka aj tu existuje – v prípade, že sú skutočne platenými funkcionármi ako kedysi súdruhovia z ústredného výboru KSČ.

autor: Ľudovít Krásnohorský

© FAKTOGRAF. Upozornenie. Autorské práva vyhradené. Akékoľvek použitie a šírenie častí alebo celku článku alebo infografiky je dovolené len s uvedením zdroja https://faktograf.online/  Zdieľanie na sociálnej sieti Facebook bez obmedzení.