Bezpečnostnú stratégiu Slovensko nezmenilo od roku 2005, od vstupu do NATO. Podľa Ministerstva zahraničných vecí (MZV)  musíme prijať novú, ktorú Lajčákov rezort vypracoval (2017) z dôvodu „nových hrozieb“. Rozdelí stratégia definitívne koalíciu, ak návrh nezaradeného poslanca M.Fedora podporí aj torzo poslancov Mosta-Híd? V každom prípade text stratégie sprevádza rad kontroverzných postupov a postojov. Blysol sa najmä minister Miroslav Lajčák (nominant Smeru-SD), pre ktorého je jej schválenie na vláde dostačujúce, hoci Slovensko je parlamentnou demokraciou a konečné slovo má NR SR a nie vláda.

V dokumente nájdeme nielen strašiaka Ruskú federáciu, hrozbu migrácie, terorizmu, ale aj vysvetlenie k poklesu dôvery verejnosti k NATO! Bizarná veta o narastajúcej podpore extrémizmu, ktorá je spojená s kritikou štátnych inštitúcií a medzinárodných organizácií, ktorých je SR členom sa dá použiť proti akejkoľvek kritike občana, ktorý zastáva  napr. mierové riešenie a kritizuje sankcie voči Ruskej federácii (RF). A tak do slučky, ktorá sa chystala pre iných, nakoniec hlavu môže strčiť aj bezpečnostný analytik Jaroslav Naď – tieňový minister obrany hnutia OĽaNO. (Pozn.: o jeho kauze prinesieme článok čoskoro).

Štát nechceli – ale chcú jeho bezpečnosť

Minister Miroslav Lajčák (nominant Smeru-SD) tvrdošijne stojí za novou Bezpečnostnou stratégiou, ku ktorej má SNS i predseda zahraničného výboru NR SR Ľuboš Blaha (Smer-SD) zásadné výhrady. Bezpečnostná stratégia Slovenskej republiky je podľa materiálu, ktorý vláda prijala, ale neschválil parlament „základným dokumentom bezpečnostnej politiky štátu“. Ukazuje sa, že sa zmenila najmä politika (najmä vo vzťahu k Ruskej federácii), a tak sa musela zmeniť aj bezpečnostná stratégia, ktorá Rusko explicitne, na rozdiel od roku 2005 označuje za bezpečnostné riziko… Na rozdiel od súčasného vyhraneného ukázania prstom na Rusko, materiál z roku 2005, rok po našom vstupe do EÚ a NATO „považuje vzhľadom na jeho prírodné zdroje, ekonomický, ľudský  a vojenský, osobitne jadrový potenciál, za významný subjekt, ktorý bude ovplyvňovať bezpečnostnú situáciu v euroázijskom regióne. Vzťahy s Ruskom bude budovať na princípe vzájomnej výhodnosti ekonomickej spolupráce. Ako člen NATO a EÚ Slovensko podporí rozvoj strategického partnerstva týchto organizácií s Ruskom…“ (78). Toto už podľa nových pravidiel, ktoré pretláča minister Lajčák a liberálna opozícia, nemá platiť.

Zaujatý slovník s rusofóbiou

Lajčákov rezort zavádzal tvrdením, že „žiadna z inštitúcií, ani odborníci, či politici nenamietali voči textu, ktorý hovorí, že referendum na Kryme bolo nelegálne a nelegitímne a že anexia Krymu sa uskutočnila vojenskou silou“. Faktom je, že dva rezorty vlády oficiálne vzniesli výhrady k textácii, ktorá predmetne súvisela s odôvodnením autorov stratégie vo veci Krymu. Na militantný tón novej stratégiev pripomienkovom medzirezortnom konaní tak reagovalo a kontroverzné ideologické pasáže odmietlo Ministerstvo hospodárstva. To vznieslo nasledovnú zásadnú pripomienku k dokumentu, vypracovanom rezortom zahraničných vecí a predloženom na vláde Miroslavom Lajčákom:

Žiadame o vypustenie odseku č. 10, súčasne upraviť aj ostatné odseky v zmysle zjemnenia výrazného jednostranného zaujatia voči Ruskej federácii (napr. odsek č. 18). Odôvodnenie: Predmetný odsek, ako aj podobné vyjadrenia v stratégii, nepovažujeme za vhodne zvolené a výrazne poukazujú na jednostrannosť názoru a zaujatosť. Uvedená situácia má samozrejme negatívne dopady na bezpečnosť našej krajiny, avšak na druhej strane musí byť zohľadnené aj hľadisko závislosti našej krajiny od Ruskej federácie (RF), najmä v oblasti energetiky. Považujeme za vhodné neutrálne skonštatovať situáciu na Ukrajine ako je uvádzané napr. v odseku č. 11, avšak z nášho hľadiska nie je vhodné v takomto národnom strategickom dokumente zaujať výrazne jednostranné stanovisko.

Výhradu vznieslo aj Ministerstvo vnútra: K bodu 18. v prvej vete odporúčalo rovnako zmierniť agresívny tón voči RF v texte prvej vety zvážiť použitie slova „asertivita“ Ruskej federácie v zahraničnej a bezpečnostnej politike… 1)   FAKTOGRAF sa preto bližšie pozrel na definíciu o vrchole bezpečnostných záujmov, kde „stojí zaistenie 2) politickej nezávislosti, zvrchovanosti, územnej celistvosti, nedotknuteľnosti hraníc a identity SR… bezpečnosť všetkých jej občanov a obyvateľov, vrátane ochrany života a zdravia, individuálnych ľudských práv a občianskych slobôd“. Faktom je, že z aspektu ohrozených hodnôt identity, politickej nezávislosti a nedotknuteľnosti hraníc  najväčšmi ohrozuje Slovensko politika militarizácie, liberalizmu, globalizácie, unifikácie a neriadenej trvalej migrácie. Nijaké opatrenia proti týmto ideovo-koncepčným hrozbám však stratégia neobsahuje. Práve naopak, prilieva olej do ohňa vášní a fóbií.

Kde sa podela suverenita?

Bod 83 Stratégie spája princíp suverenity Slovenska paradoxne so spoluprácou so zahraničnými spravodajskými službami… Suverenita ako východiskový pozičný bod, garantujúci správne rozhodnutia vládnych elít  sa objavuje v dokumente až pri ekonomických záujmoch, a to pri suverenite rozhodnutí o jadrovej energetike (súvisí najmä s výhradami Rakúska k jadrovej energetike). Z osem tisíc slov dokumentu len dve slová (!) sa venujú suverenite. Princíp zvrchovanosti použili autori štyrikrát, ale vždy len v nadväznosti na územnú celistvosť, nie ako suverénny rozhodovací a slobodný princíp nezávislosti.

Z pohľadu zabezpečenia zvrchovanosti je podľa autorov stratégie (10) jedným z najvážnejších porušení medzinárodného poriadku narušenie zvrchovanosti a územnej celistvosti štátu. To je fakt. Avšak jednostranná  interpretácia o pričlenení časti územia Ukrajiny k Ruskej federácii ozbrojenou silou (Krym) kríva na obe nohy, pretože spochybňuje všeľudové hlasovanie obyvateľov Krymu, ktoré stratégia označuje za „nelegitímne a nelegálne“ a súčasne ako hlavné narušenie uvádza „ozbrojenú silu“. Vôľa ľudu vyjadrená všeľudovým hlasovaním je totiž základom suverenity každého štátu a túto vôľu ľudu musí rešpektovať domáca politická scéna, aj zahraničie.3)  Dokument sa sústreďuje na zahraničné aspekty a takmer vôbec nerieši otázky zabezpečenia zvrchovanosti SR.

V tejto súvislosti bije do očí fakt, že stratégia sa nevenuje negatívnej skúsenosti narušenia energetickej (plynovej) bezpečnosti Slovenska, spôsobenej Ukrajinou 4),  ale osobitne sleduje  vzťahy štátov EÚ a NATO s Ruskou federáciou len vo vzťahu línie Ukrajina-Krym-Rusko. Podľa stratégie dôvodom na vojenské posilnenie východného krídla NATO (11) má byť rozhodnutie obyvateľov Krymu o pričlenení k Rusku, čo zvyšuje napätie v regióne, pretože NATO sa od roku 1990 priblížilo bezprostredne k ruským hraniciam.

Bod (18) skôr vysvetľuje a ospravedlňuje ďalší paradox, kedy štáty NATO vynakladajú na vojenské účely asymetricky viac prostriedkov ako Ruská federácia. Dôvod? Okrem pričlenenie  územia údajne „ozbrojenou silou“ aj zvyšujúca sa asertivita Ruskej federácie v zahraničnej a bezpečnostnej politike, a rastúci vojenský potenciál Ruskej federácie… Nechápeme fakt, ako môže ohrozovať Ruská federácia EÚ, prípadne USA so svojim rozpočtom na obranu, ktorý tvorí len 13,8% z vojenského rozpočtu len USA?! Ešte aj samostatne štyri najväčšie európske štáty NATO majú 2,4x väčší rozpočet na obranu ako samotné Rusko. Údaje v stratégii nie sú relevantné a sú mimo základných faktov.

Smutné, že bod (14) de fakto inými pojmami hovorí jazykom bývalého totalitného systému, ktorý označoval vnútorných a vonkajších nepriateľov. Posúďte sami. Za znižovanie bezpečnosti Slovenskej republiky podľa stratégie vplýva aj pokles dôvery verejnosti v členských štátoch k EÚ a NATO. Za slová o „zvrátení integračného procesu Slovenska“ a o „vonkajších a vnútorných aktéroch“ (alias „nepriateľov“) by sa nemuseli hanbiť ani bývalý ideológovia a súdruhovia komunistickej strany (KSČ) 5)  a bývalej generality. Ešte že je metóda vystrašenia obyvateľov vyššia ako IQ tvorcov téz, konkrétne  bod (16), ktorý spomína migráciu, inak by sa tam tento aktuálny bezpečnostný  faktor zrejme ani neobjavil: „Bezpečnosť a stabilitu euroatlantického priestoru narušil aj prudký nárast nelegálnej nekontrolovateľnej migrácie z regiónov Blízkeho východu, Ázie a Afriky do Európy…“

Propaganda v bode (17) odhodila všetku cudnosť a namiesto primárnej hrozby nelegálnej a nekontrolovateľnej migrácie, ktorú stratégia označuje len za “závažnú humanitárnu výzvu” s možnou  hrozbu pre bezpečnosť SRsi dokument všíma najmä  “domáce extrémistické zoskupenia“, ktoré vďaka tolerovanej migrácii zvyšujú (údajne) „mieru populizmu a intolerancie“, čo vraj zas „dopomáha k presadeniu sa extrémistických hnutí v politickom súboji“, a to má byť (údajne) „živnou pôdou pre organizovaný zločin profitujúci na prevádzačstve a pašovaní ľudí… Takto len tak hocikto nezamení následok za príčinu. To dokáže len propaganda a ideológia. Sledujme líniu uvažovania autorov stratégie: Na počiatku sveta bol extrémizmus; ten vyvolal populizmus a intoleranciu; populizmom a nenávisťou (nevedno ku komu, keď tu ešte nik nebol – duch extrémizmu sa vznášal nad vodami…) sa extrémisti dostali do politiky a na túto skutočnosť vraj reagovala mafia, ktorá začala pašovať ľudí do Európy… a my tu teda vďaka domácim „extrémistom“ (ktorí migráciu odmietajú) máme migračnú krízu…

Kto žije v úplne inom svete?

Jedine na toto sa môže vzťahovať tvrdenie Tomáša Valášeka, bývalého veľvyslanca Slovenska pri NATO,  v súčasnosti v Bruseli pôsobiaceho v európskej pobočke Carnegieho nadácii, ktorému sa pripisuje aj hlavné autorstvo materiálu, ktorý ako hlavný dôvod pre zmenu stratégie  uvádza, že „žijeme v úplne inom svete“. Ukazuje sa, že niektorí žijú vo viacerých svetoch… Pred desiatimi rokmi podľa neho boli teroristické útoky v Európe zriedkavým javom a zväčša dielom politických radikálov. Slovník politickej korektnosti zámerne zamenil islamistických teroristov za politických radikálov 6) a ak sa už tejto téme venuje, nespomenul terorizmus ultraľavicového (anarchisticko-neomarxistického) extrémizmu v 70. a 80. rokoch 20.storočia v Nemecku, Francúzsku a Taliansku, kde Červené brigády majú na pažbe aj meno premiéra Alda Mora!

Na druhej strane podľa experta Valáška pred desiati rokmi vraj „nemali extrémisti a otvorení fašisti zďaleka taký silný a zhubný vplyv, ako je to dnes“. Takže do bezpečnostnej stratégie na obranu štátu (prevažne pred vonkajšími hrozbami) jej autori zahrnuli aj časť obyvateľstva štátu podobne ako komunisti a totalitný režim (1948-89)!

Nezhoda v koalícii kvôli stratégii

K materiálu mala minimálne jedna koaličná strana (SNS) zásadné výhrady. Tie tlmočila v predstihu (11.9.2017) predkladateľom z rezortu diplomacie s upozornením, že poslanecký klub za pôvodné znenie s neprimeranými a konfrontačnými formuláciami nezahlasuje. Napriek tomu, že nedošlo k zhode, minister Lajčák stratégiu predložil na vláde, ktorá ju aj bez národniarskych ministrov  schválila. Lenže Slovensko je parlamentné demokracia, a tak na platnosť stratégie sa vyžaduje aj súhlas poslancov. Parlament proces zablokoval, materiál sa na rokovanie nedostal. Napriek tomu minister Lajčák vyhlásil, že stratégiu kabinet odsúhlasil a vláda, aj jeho rezort sa vraj ňou budú riadiť. Týmto minister vlády porušil zásady parlamentnej demokracie a pravdepodobne aj sľub, ktorý ako ústavný činiteľ skladal. Minister Miroslav Lajčák (nominant Smer-SD) podobne obišiel Uznesenie NR SR k štatútu Kosova, ktoré ako samostatnú republiku Slovensko neuznáva. Napriek tomu človek od Sorosa, ktorý mal na Balkáne zariadiť veci 7)   obišiel záväznú stopku parlamentu a MZV SR začalo uznávať kosovské pasy! Soros rovnako ovplyvňuje aj postoj inštitúcií k Ruskej federácii. Na druhej strane Most-Híd najmä cez Ondreja Ondrejcsáka a bývalú šéfku zahraničného výboru Katarínu Cséfalvayovú držal nielen atlantickú, ale aj antiruskú líniu.

Obr. USA rozširujú svoje základne a vplyv po celom svete

Na výpomoc zas prišiel tretí sektor

A tak na scénu nastúpili mimovládni agenti otvorenej spoločnosti. V otvorenom liste s výzvou na prijatie Bezpečnostnej stratégie  občianski aktivisti tvrdia, že ide o „civilizačnú príslušnosť Slovenska“, čím de fakto názorovej (ideologickej) a mocenskej (geopolitickej) orientácii podriadili vecné a bezpečnostné kritériá vlastného štátu!  Opäť tretí sektor určil, čo sú naše údajné „hodnoty“ i bezpečnostné záujmy. Paradoxne ide zväčša o organizácie a predstaviteľov, ktorí sa nestotožnili so vznikom samostatnej Slovenskej republiky a financie na svoju činnosť čerpali najmä zo súkromných aj verejných zdrojov zo Spojených štátov. Podobné mocenské vazalstvo s civilizačným odkazom riešili už politici v zatracovanej 1.Slovenskej republike vo vzťahu k Nemeckej ríši… Žeby sa história opakovala a zmenili sa len aktéri? Výzvu podpísali občianski atlantickí aktivisti z GLOBSECu, STRATPOLu – Inštitútu strategických politík, EAC Euro-atlantického centra, MEMO98, Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku, IVO, Nadácie otvorenej spoločnosti a aj individuálne postavičky, vrátane Jaroslava Naďa – bezpečnostného analytika a spolupracovníka hnutia OĽaNO…  Bezpečnostní analfabeti, amatéri či „americkí pudlíci“ 8) ako „publicista, hudobník, psychológ, učiteľ, právnik či sociológ“… sa zahrali na „expertov“ a apelovali na poslancov argumentom, že  „dlhodobá stratégia obrany a bezpečnosti našej krajiny nemôže byť predmetom politických kalkulácii, populistických hier a nekompetentných rozhodnutí“. Ups! Asi sa pozerali do zrkadla, keď to diktovali.

Keď druhým jamu kope a sám do nej padne

Expert OĽaNO Jaroslav Naď, obvinený NAKA z vynášania utajovaných skutočností pre tretiu stranu si myslí, že je „nepriateľom štátu len preto, lebo otvára rôzne kauzy“. Zvláštne, že tomuto expertovi, ktorý donedávna pracoval v rezorte obrany neprekážal text Bezpečnostnej stratégie, ktorá spája kritiku „štátnych inštitúcií a medzinárodných organizácií“ s nárastom a podporou extrémizmu. Ak teda vojenský analytik Naď kritizuje štátne inštitúcie, potom je podľa stratégie, za ktorú sa postavil aj v otvorenom  liste skutočne tým  bezpečnostným rizikom, na ktorého sa vzťahuje dokonca nálepka „extrémista“… A tak sa potvrdilo, že kto  druhému jamu kope, sám do nej padne. Nielen Naď, ale aj Lajčák a všetci bezpečnostní alarmisti a atlantickí rusofóbi.

autor: Radoslav Hlavoš

© FAKTOGRAF. Upozornenie. Autorské práva vyhradené. Akékoľvek použitie a šírenie častí alebo celku článku alebo infografiky je dovolené len s uvedením zdroja https://faktograf.online/  Zdieľanie na sociálnej sieti Facebook bez obmedzení.

Vysvetlivky:

  1. https://www.slov-lex.sk/legislativne-procesy/-/SK/dokumenty/LP-2017-627
  2. zaistenie bezpečnosti – po slovensky spisovne „zabezpečenie bezpečnosti“
  3. referendum na Kryme o zvrchovanosti a o následkom pričlenení k Ruskej federácii sa konalo 6. marca 2014 s výsledkom pričlenenia Krymu k RF. Pre pripojenie hlasovalo viac ako 96% zúčastnených voličov pri volebnej účasti 83%
  4. plynová kríza postihla Slovensku v dôsledku ukrajinsko-ruského tranzitno-ekonomického sporu. Ukrajina odmietala platiť Rusku za plyn, začala odčerpávať z tranzitu, smerujúceho na západ. Nakoniec Moskva preručovala dodávky aj tranzitného plynu, čím Slovensko v zime 2009 zasiahla plynová kríza. Mnohé podniky prerušili výrobu, kríza spôsobila aj ekonomické škody
  5. „Odstredivé tendencie a šírenie politických prúdov zameraných proti existencii a hodnotám, ktoré EÚ a NATO predstavujú, majú potenciál oslabiť alebo znefunkčniť ich fungovanie, zvrátiť integračný proces, a tým poškodiť bezpečnostné záujmy Slovenskej republiky. Významným faktorom prehlbovania tohto problému je propagandistické a dezinformačné pôsobenie vonkajších a vnútorných aktérov“.
  6. politický ľavičiarsky terorizmus vyčíňal v Západnej Európe najmä od neomarxistickej revolúcie 1968, v 70: a 80.rokoch ešte aj v Taliansku a Nemecku. Pre slniečkárov však ľavičiarsky extrémizmus prakticky neexistuje, lebo pre nich je to legitímny odpor voči nespravodlivému systému. Mainstream a nové ľavicové ideológie (neomarxizmus, multikultralizmus) rovnako nepripúšťajú terorizmus a extrémizmus migrantov z radov islamistov
  7. mailová komunikácia medzi George Sorosom a vtedajšou ministerskou zahraničných Hillary Clintonovou;  Soros navrhuje „človeka zo Strednej Európy“.  Malo ísť o Miroslava Lajčáka, ktorý sa misie aj ujal. Zdroj: Wikileaks
  8. „americkí pudlíci“ – termín použil poslanec a publicista Luboš Blaha

Použité zdroje:

https://www.omediach.com/tlacove-spravy/14489-otvoreny-list-premierovi-a-poslancom-vyzva-na-podporu-bezpecnostnej-a-obrannej-strategie-sr

https://svet.sme.sk/c/22109830/celosvetove-vydaje-na-zbrojenie-su-najvyssie-od-zaciatku-ich-merania.htmlhttps://www.slov-lex.sk/legislativne-procesy/-/SK/dokumenty/LP-2017-627

https://www.slov-lex.sk/legislativne-procesy/-/SK/dokumenty/LP-2017-627