Aj bežní ľudia dnes hľadajú svoje korene a objavujú rodostrom, teda vzdialeného predka – zakladateľa dynastie. V politike isté neurotické typy stále hľadajú akýchsi „zlodejov“ a rozkrádačov štátu. Ich ekonomickí liberálni predchodcovia tvrdili, že štát je zlý vlastník. Oni dnes tvrdia, že celý štát je zlý. Prečo? Predsa aby mali dôvod bojovať proti „zlu“. Cielená taktika. Korupcia sa stala najmä pre opozíciu slovom roka aj politického prežitia. Za korupčné trestné činy však bolo v roku 2018 obžalovaných len 48 ľudí. Korupcia pritom pretiekla zo socializmu do trhového mechanizmu plynule ako Dunaj z Rakúska na Slovensko nad Bratislavou.

Bežný Slovák si neuvedomuje základný fakt, že  nikde na svete neexistuje štát bez korupcie.  Tak ako v nijakom štáte nie sú ľudia bez chorôb. V minulosti sa kradli Indulona, cement na stavbu… ako sa hovorilo „všetko, čo nebolo privarené“. Dnes sa majú rozkrádať cez spriatelené firmy a oligarchov najmä eurofondy a zákazky verejnej a štátnej správy. Nie priamo, ale tzv. vratkami…

Patológia duševného zlodeja

Napriek tomu, že za totality sa takáto činnosť definovala ako rozkrádanie socialistického (spoločného) vlastníctva, od roku 1990 nik nerieši mega rozkrádačku, pri ktorej sú všetky eurofondy EÚ len tou indulonou a vreckom cementu. Ide o pokusy lúpeže štátu, rozkrádanie národnej suverenity, rozpredávanie národno-štátnych záujmov a korupciu identity. Táto korupčná línia siaha ešte ďalej ako spomínaný socializmus. Jej prapredkami boli janičiari, maďaróni, kolaboranti, čechoslovakisti, federalisti či prospechárski kolaboranti s akýmkoľvek režimom, ktorý im zabezpečil osobný profit, kariéru a parazitovanie.

Podstatou a spoločným génom tejto genetickej úchylky na morálnej chrbtici je rozpredávanie štátnosti, suverenity a zvrchovanosti národa, čiže svojeti. To je naše najväčšie bohatstvo a dedičstvo stoviek generácií našich predkov. Fakt je, že politickým super zlodejom každej epochy netiekla krv z vlastného, ale zo spoločného. A tak keď padla železná opona, najväčším sústom pre nich bola nielen ekonomická okupácia, ale aj ukradnutie samostatného Slovenska.

Domácim politickým super zlodejom prišli na pomoc majstri rozvratu a kamufláže zo zahraničia. Najskôr cudzie tajné služby, potom školitelia a experti z euroatlantického priestoru, po nich aktivisti z tretieho sektora, ktorí realizovali kamufláž „demokratizácie“ (zlodej vždy kričí, aby chytili iného zlodeja)  a nakoniec došlo aj na

Megalup tisícročia

Ten sa začal konverziou zbrojného (strojárskeho) priemyslu, rozvratom poľnohospodárstva a kulminoval čerešničkou na torte  – privatizáciou bánk a strategických podnikov. Vrcholil, ale neskončil, pretože lúpežníci suverenity nevykradli národný trezor, ale ho v rámci integrácie s čistými rukavičkami preniesli do Bruselu a Washingtonu (ako aj to zlato zo Slovenského  štátu v minulosti). A kultúrna a duchovná korupcia už vývojovo novej  sorty „slušných zlodejov“ á la Arséne Lupin pokračuje v rozkrádaní našej identity. Fakt je, že nijaký štát nemôže stabilne a dlhodobo existovať bez štátnosti, ktorej chrbticou je národná suverenita 1)  a zvrchovanosť.

Odovzdávanie moci do zahraničia

pripomínajúce stredoveké odvádzanie feudálnej renty je sofistikovaná forma rozkrádačky majeti aj svojeti, podstaty, duchovného majetku nás všetkých. Títo korupční janičiari dostávajú rovnako ako v stredoveku „léno“ – nejaký úrad, všimné, štipendiá, študijné pobyty alebo miestečko, napr. v treťom sektore.

Keď sa nepodarilo Slovákom ukradnúť štát, robia to medzinárodní piráti s domácimi liberálnymi kolaborantmi kradnutím našej národnej, kultúrnej a duchovnej identity. Slušní zlodeji nemôžu ukradnúť košatý tisícročný strom, ale môžu pretínať korene a brať jeho miazgu. Je to ako keď vám ukradnú kreditnú kartu a občiansky preukaz. Faktom je, že k svojim peniazom v banke sa raz dostanete. Ale nie bez vašej osobnej identifikačnej karty. A práve o tú prichádzame. Túto ID kartu nášho ducha a štátu nám slušne, progresívne, liberálne, integračne a solidárne berú. Čiže nás okrádajú v našej podstate. Prečo? Lebo sú agresívni aj progresívni a kričia na plné ústa: Chytajte zlodejov!… okrem nás. Lebo „slušní“ zlodeji predsa nekradnú. Oni sa len zakrádajú a vykrádajú. Okrem toho okradnutie zlodeja sa nepovažuje medzi slušnými zlodejmi za hriech… Prečo to ale môžu? Faktorov je viac. Jedným z nich je slabá ochrana duchovného, rodového vlastníctva (pozn.: „svojeť“  – na rozdiel od „majeti“ – nerastného bohatstva) . Lebo hoci máme v Trestnom poriadku viaceré delikty ekonomickej trestnej činnosti, vrátane daňových trestných činov a zločinov proti mene… nemáme trestnoprávne postihy proti rozvracaniu republiky, proti vlastizrade (okrem prezidenta), proti útokom na suverenitu a zvrchovanosť. Zatiaľ tiež nik nebol odsúdený za hanobenie slovenského národa. V ústave štátu dokonca štátotvorný národ nemá garantované ani len svoje základné národné práva. Načase je zmeniť práve tieto anomálie a túto skrytú niekoľko storočí prebiehajúcu rozkrádačku národného dedičstva. Jednou z jej foriem je aj šírenie inferiórnej malosti a sugescie, že Slováci sú zlí národ kvôli svojej histórii a majú zlí, skorumpovaný a mafiánsky štát. Pri týchto negatívnych posolstvách zrazu neplatí liberálny slovník politickej korektnosti.

autor: Slavomír Bylinka

Vysvetlivky:

  1. jediné kolektívne medzinárodné právo národa na sebaurčenie vo vlastnom štáte

Zdroje:

https://www.interez.sk/slovensko-dopadlo-v-rebricku-korupcie-vo-svete-najhorsie-od-roku-2013/https://www.transparency.org/cpi2018