Prvá časť trilógie článkov – faktov, kam bude smerovať prezidentský palác a úrad počas pobytu Zuzany Čaputovej v ňom. Začneme inauguráciou.

Prvýkrát v histórii samostatnej Slovenskej republiky povedie úrad prezidenta žena – Zuzana Čaputová. Spotreba kytíc v Bratislave nielen počas inaugurácie prudko vzrástla. Monarchistické maniere a propagandistické manévre s armádou novinárov, policajtov, obmedzeniami dopravy v centre hlavného mesta a najmä bulvárne protokolárne vyžínanie, čo bude mať pani prezidentka na sebe, od koho a koľko na „svoj deň“ – tak tomu sa hovorí progresívne pritiahnuté za vlasy. Tento mediálny a politický  cirkus,  ktorý v pluralitnej parlamentnej demokracii nemá opodstatnenie pripomína oživovanie monarchistických manierov s velebením autority monarchu-vládcu. Svoju predohru mala táto fraška rozdúchavaná nielen bulvárom, ale aj tzv. serióznymi (mainstreamovými) médiami v pozvánkach hostí, v žiadosti „o hrad“ či v titulke módneho časopisu Vogue. Ide nepochybne o politickú udalosť roka, ale vyrobenú, aj mediálnym a politickým mainstreamom, ktorý získal už v predstihu pozornosť naivnej masy ľudí umelým konfliktom – prečo pani prezidentka nemôže mať svoju inaugurácia priamo na Bratislavskom hrade, ale „len“ v Redute, kde mimochodom bol slávnostný banket s britskou kráľovnou Alžbetou II., ktorá navštívila Slovensko v októbri 2008.

Avšak nielen s britskou kráľovnou, ale ani s americkou prvou dámou Melanie Trumpovou sa naša prvá dáma a hlava štátu v dvojjedinnej role nemôže ani len zďaleka porovnávať a už vôbec nie zrovnávať. (Poznámka: analyzovať to bude FG v 3.časti trilógie)

Genderovo-feministické ovácie mainstreamu a tretieho sektora, že Slovensko má konečne prvú ženu prezidentku nie sú v ničom výnimočné. Po mediálnej poľovačke feministiek a masívnom pretláčaní agendy gender, rodovej rovnosti, Istanbulského dohovoru či všeobecne LGBTI do verejného diskurzu, politiky a aj do škôl, hnutí Me too a iných protestoch žien 1) mala objektívne najväčšie šance na získanie trofeje hlavy štátu práve žena. Škoda, že efekt motýlích krídiel nevedeli čítať v najväčšej vládnej strane a nedokázali – ak už silou-mocou chceli Fica za predsedu Ústavného súdu – navrhnúť ženu. Zrejme to pochopil alebo vycítil iba predseda SNS a parlamentu Andrej Danko, ktorý navrhoval medzi top možnými kandidátmi práve nejakú zástupkyňu ženského pohlavia. „Želal by som si ženu prezidentku, a tak sa snažím pozerať aj vo svojom okolí. Konečne by to mala zobrať do rúk nejaká žena a začať robiť poriadok,“ vyhlásil 2. februára 2018. 2)

V takejto atmosfére a „hýbaní sa žien“ by nielen Zuzana Čaputová, ale pravdepodobne akákoľvek iná žena s prirodzenou charizmou, príbehom glorifikovaným médiami hlavného prúdu a adekvátnymi státisícovými darmi dokázala poraziť akéhokoľvek chlapa v prezidentských voľbách (možno nielen) na Slovensku.

Inaugurácia s maniermi monarchie

Slovenská republika je parlamentná pluralitná demokracia. Postavenie prezidenta je viac formálne, nadväzuje na československú štátotvornú prax (1918/1920) s kreovaním funkcie „hlavy štátu“ ako historického reliktu českých zemí na České kráľovstvo a kult císaře páně. Takéto monarchistické maniere, aj keď (zatiaľ) len počas prípravy a realizácie inauguračného aktu však nepatria do vyspelej parlamentnej pluralitnej demokracie. Slovenská politická scéna by mala rezolútne zastaviť ďalšie obsedantné pokusy prezidentského (alebo Grasalkovičovho či Pionierskeho) paláca na kráľovnú Čaputovú. Seriózne médiá by sa zas mali dištancovať od rovnakých bulvárnych manierov typu čo si oblečie pani prezidentka, aký účes nahodí, aké si dá lodičky, či ju bude sprevádzať oficiálne jej partner a podobné plytké triviálnosti. Vrcholom nevkusu a protokolárneho faux pas bolo aj zaradenie monarchisticko-totalitnej praktiky Te deum v Dóme sv. Martina v Bratislave. Najmä, ak sa pani prezidentka verejne propaguje zen-budhistické meditácie a štylizuje do kresťanskej role iba po boku Vatikánom odstaveného emeritného trnavského arcibiskupa Roberta Bezáka, ktorý ju navyše otvorene podporoval v kampani bizarnou tézou, že liberalizmus a kresťanstvo sa nevylučujú… Práve za takéto idey dostal od pápeža dištanc. 3)

Mainstream podporujúci slepo novú prezidentku sekol poriadne vedľa aj pri kritike sedemminútového úvodného slova predsedu parlamentu Andreja Danka. Vraj jedného z množstva protokolistov Ladislava, ktorý komentoval inauguráciu pre TV Markíza vraj Slovensko nemalo sedem minút prezidentku. Právne čisto to našťastie poňal prezidentkin poradca JUDr. Kubina:  „Podľa Ústavy nový prezident skladá sľub napoludnie v deň, v ktorom sa má skončiť funkčné obdobie predchádzajúceho prezidenta. K skončeniu jeho funkčného obdobia tak dochádza zložením sľubu novou prezidentkou. Ak by k zloženiu sľubu nedošlo, jeho funkčné obdobie skončí až uplynutím dnešného dňa, čiže o polnoci,“ vysvetlil. Protokolizmus ako pozostatok monarchistických manierov, bazírujúcich na každom detaile a honore „majestátu“ sa tak opäť dostal do zbytočného konfliktu s parlamentarizmom ako kľúčovou ústavnou hodnotou. Práve preto prezident SR skladá sľub do rúk predsedu Ústavného súdu na pôde Národnej rady Slovenskej republiky. Pokiaľ to súčasný obyvatelia prezidentského paláca nepochopia, trecie konfliktné plochy na hrane skúšania pevnosti a pružnosti demokracie medzi najvyššími ústavnými orgánmi moci na Slovensku môžu pokračovať a aj, žiaľ, gradovať.

Pochybný začiatok. Faktograf nachytal prezidentku

Zuzana Čaputová mieni bojovať proti „starým stereotypom“ našej politiky, medzi ktoré zaradila aj klamanie politikov.  K financovaniu svojej kampane pred voľbami uviedla 4), že vo financovaní jej kampane sú  „väčšinou dary bežných osôb,“ pričom zdôraznila, že jej to prišlo „ako pravé a pravdivé“… Zároveň dodala, že nemá prísľub žiadneho oligarchu (ani digitálneho), že jej prispeje. V skutočnosti v tom čase príspevky od „bežných ľudí“ tvorili iba nepatrnú časť jej  kampane. Od mája do novembra 2018 dostala na svoj transparentný účet spolu 211 737,43 €. Z toho bolo 99 000 € od Progresívneho Slovenska, 55 833 € od Michala Trubana (aktuálne predseda PS), 20 000 € od podnikateľky Lucie Paškovej a 15 000 € od Ivana Štefunka (PS), čiže príspevky od bežných darcov tvorili ledva 10 %.  (viď graf)

Odbornosť sa javí ako slabý článok integrity bývalej aktivistky. Médiá z nej vyrobili najmä úspešnú bojovníčku proti pezinskej skládke odpadu, ale v podaní na Európsky súdny dvor (ESD) medzi nefiguruje. 5) Podľa vyjadrenia bývalého primátora mesta Pezinok „podanie na ESD nepripravovala“. Mesto Pezinok využívalo služby advokátskej kancelárie G.Lehnert. Andrej Kiska ako zbohatlík sa snažil priblížiť ľuďom rozdávaním svojho platu. Zuzana Čaputová im chce paradoxne poslúžiť ako právnička, ale skôr sa táto snaha javí ako populizmus. „Ako právnička som sa venovala právnym službám ľuďom po celom Slovensku. Myslím, si že ako prezidentka by som túto službu mohla vykonávať s väčšou váhou a dopadom“.  Ako prezidentka by mohla iba poveriť právne oddelenie, prípadne pre styk s verejnosťou vykonávaním právneho poradenstva pre sťažnosti, s ktorými sa tradične ľudia na Slovensko obracajú až na najvyššiu autoritu. Nebude to však jej služba, ani práca.

Navyše vecne, faktami a nespochybniteľnými dôkazmi nevyvrátila pochybnosti, ktoré ako tieň visia nad jej právnickou odbornosťou. Ešte ako kandidátka čelila pochybnostiam okolo jej koncipientskej praxe. Tá je podmienkou, aby advokátsky koncipient mohol zložiť advokátsku skúšku a následne vykonávať povolanie advokáta. Po medializácii tejto kauzy Zuzana Čaputová (kandidátka na prezidentku) si najskôr od 12. marca 2019 na vlastnú žiadosť advokátsku činnosť pozastavila, aby nakoniec urobila neštandardný radikálny rez a ukončila šírenie pochybnosti žiadosťou o definitívne vyškrtnutie zo zoznamu advokátov (22.marca 2019). Princíp japonskej opice zakrývajúcej si oči (nie som na zozname – nemám čo vysvetľovať) je nedostatočný pri tak vysokej štátnej funkcii.

Záver: Nielen digitálne, ale aj mediálne, profesionálne a populisticky upravovaný imidž prezidentky počnúc kampaňou a pokračujúc počas aj po inaugurácii môže pôsobiť ako nášľapné míny, ktoré začnú postupne vybuchovať a ukazovať diery vo virtuálne šírenom obraze pani prezidentky.

– Anton E. Považan

_______________________________

VYSVETLIVKY:

1) naposledy vo Švajčiarsku za rovnoprávnosť žien s mužmi

2) https://spravy.pravda.sk/prezidentske-volby-2019/clanok/457554-danko-by-si-za-prezidentku-sr-zelal-zenu/

3) Arcibiskup Róbert Bezák bol uvedený do funkcie 6. júna 2009. Z postu ho odvolal pápež Benedikt XVI. k 2. júlu 2012 na základe apoštolskej vizitácie, ktorá sa uskutočnila na prelome januára a februára 2012. Od decembra 2013 pôsobil rok v kláštore redemptoristov v talianskom Bussolengu, potom sa vrátil na Slovensko. V júni 2014 sa po generálnej audiencii krátko stretol s pápežom Františkom, ktorému odovzdal list, reakcia ale neprišla. Stretnutie sprostredkoval až emeritný pražský arcibiskup, kardinál Miloslav Vlk na 10. apríla 2015. Ani toto na situácii Bezáka doteraz nič nezmenilo. Všetky tieto faux pas požehnané protokolom, slávnostnou schôdzou NR SR, zložením sľubu – napriek ústavnej sťažnosti jedného z kandidátov – môžu mali predohru a môžu mať aj dohru.

4) december 2018

5) V utorok 17. januára sa uskutočnilo konanie vo veci skládky v Novej jame na Európskom súdnom dvore v Luxemburgu. Mesto Pezinok a jeho občanov zastupovala advokátska kancelária G. Lehnert, k.s. (konkrétne JUDr. Ján Ondruš a JUDr. Katarína Siváková). Účastníkmi konania za mesto boli aj prednosta Mestského úradu Mgr. Miroslav Šebesta a právnička Mgr. Martina Gaalová… viď ďalej odkaz: http://pezincan.pezinok.sk/index.php?yggid=article&cat=2012-01&article=10180&print=true